Jednotné pravidlá pre vývoj metodík
Nasledujúce texty slúžili tvorcom metodík ako referenčné body pri tvorbe materiálov.
Na akom základe tvorcovia metodík vychádzali
Dokument Päť veľkých myšlienok Stanovuje štandardy pre to, čo by mali deti vedieť v oblasti umelej inteligencie od druhého stupňa základnej školy až po strednú školu (viacročné gymnáziá). Bol vypracovaný v spolupráci s mnohými odborníkmiktorí sa spojili v rámci AI4K12.
Tento vedomostný graf zobrazuje prepojenie jednotlivých metodických materiálov so štandardmi Päť veľkých myšlienok, kompetenčným modelom, Digitálnymi kompetenciami 2023, Bloomovou taxonómiou, cieľovou skupinou, prierezovou témou a RVP. Na grafe ešte stále pracujeme.
Prehľad digitálnych kompetencií v uzlových bodoch, t. j. na konci materskej školy, na konci 3., 5., 7. a 9. ročníka základnej školy a na konci strednej školy, využívajú učitelia na stanovenie vzdelávacích cieľov a monitorovanie pokroku žiakov v tejto oblasti.
Webová stránka je aktualizovaná a obsahuje všetky potrebné informácie - koncept, tím...
Na nástenke nájdete takmer všetky zdroje, ktoré sme použili pri tvorbe učebných osnov AI.
Štruktúra metodického materiálu
1. Úvod
Úvodný text je krátkym informatívnym úvodom do metodiky. Učiteľ sa môže dozvedieť, prečo sme si vybrali danú tému. V úvodnom texte sa tiež poďakujeme pedagógom za výber nášho metodického materiálu.
2. Rok/kvalifikácia
Skôr ako na ročník, na ktorý je metodika zameraná, sa snažíme poukázať na predsavzatia žiakov. Dôvodom je, že učebné osnovy sa v jednotlivých školách líšia.
3. Ciele, motivácia, kritériá hodnotenia
Čo sa učím?
V bodoch (1-3): hlavný alebo vedľajší cieľ učenia. Pri niektorých aktivitách (najčastejšie pri rozvoji digitálnych kompetencií) si stanovujeme nielen predmetový vzdelávací cieľ, ale aj cieľ z oblasti umelej inteligencie.
Prečo sa to učím?
V bodoch (1-3): v súvislosti s cieľmi vzdelávania uvedieme, aké sú hlavné prínosy pre študentov.
Ako zistím, či som sa to naučil?
V bodoch (1-3): kritériá hodnotenia. Možno nás prekvapí, že často sa stretávame s tým, že deťom stačí prejsť aktivitou a nie vždy vyžadujeme dôkazy o tom, že sa niečo naučili.
4. RVP a kľúčové kompetencie
Zoznam dosiahnutých výsledkov a kompetencií alebo prierezových tém.
5. Päť veľkých myšlienok
Prepojenie so štandardmi v učebnom dokumente Päť veľkých myšlienok.
6. Bloomova taxonómia
Viac o Bloomova taxonómia tu. Zvyčajne uvádzame 2-3 dimenzie, z ktorých jedna je hlavná.
7. Glosár
Obsahuje maximálne osem pojmov a ich jasné definície. Uvádzajú sa len pojmy, ktoré sú relevantné pre obsah lekcie.
8. Príprava učiteľov
V časti prípravy pre učiteľov sú uvedené všetky zdroje, ktoré sa týkajú témy metodiky. Pri ich tvorbe sme kládli dôraz na prehľadnosť a jednoduchosť. Príprava by pedagógom nemala zabrať viac ako 60 minút.
9. Ďalšie relevantné informácie a zdroje
Tu nájdete odkazy na externé zdroje, z ktorých tvorcovia metodiky čerpali.
10. Plán výučby
Nasleduje kompletne opísaný plán vyučovacej hodiny. Všetky metodiky, ktoré vytvárame v AI for Kids, sa nesú v duchu konštruktivistickej metódy.
Konštruktivistická metóda vyučovania je pedagogický prístup, ktorý kladie dôraz na aktívne zapojenie žiakov do procesu učenia, v ktorom si sami konštruujú (vytvárajú) vedomosti a porozumenie. Tento prístup vychádza z predpokladu, že učenie je hlboko individuálny proces, v ktorom každý žiak stavia na svojich predchádzajúcich skúsenostiach a vedomostiach. Pri konštruktivistickom učení sú žiaci povzbudzovaní k skúmaniu, kladeniu otázok a aktívnemu riešeniu problémov, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu a kritickému mysleniu. Pedagóg tu vystupuje skôr ako facilitátor než ako tradičný prednášajúci, ktorý povzbudzuje študentov, aby skúmali a učili sa prostredníctvom vlastných skúseností.
Hlavnou metódou vyučovania v konštruktivizme nie je výklad učiteľa, ale dialóg, diskusia, skupinové a kooperatívne učenie, problémové učenie, projektové učenie, učenie pomocou počítača, kritické myslenie, otvorené učenie a učenie v životných situáciách. V našich vyučovacích plánoch však často kombinujeme aktivizujúcu metódu vyučovania s klasickým frontálnym vyučovaním.
Výučbový blok je rozdelený do troch fáz:
Evokácia - prostredníctvom brainstormingu, myšlienkových máp alebo voľného písania študent premýšľa o tom, čo už o téme vie, a snaží sa tieto myšlienky usporiadať vo svojej hlave. Pedagóg získava informácie o predpokladoch študentov.
Uvedomenie - V tejto fáze sa žiak dozvedá nové informácie, napríklad prostredníctvom zadaného čítania, sledovania videa, výkladu alebo experimentovania. Potom si ich spojí s tým, čo už vie.
Reflexia - žiak uvažuje o tom, čo sa práve naučil, upevňuje si nové poznatky, prepracováva pôvodnú schému.
11. Kam ďalej?
Ak sme sa rozhodli zaradiť túto časť, uvádzame návrhy, ako a v ktorej téme ďalej rozvíjať tému metodiky.
Pravidlá tvorby metodík
Informácie sú podané stručne a zrozumiteľne
Všetky pojmy, s ktorými metodika pracuje, musia byť pedagógovi vopred známe alebo vysvetlené. Používame minimum cudzích slov alebo odborných termínov.
Neučíme to, čo je zbytočné
Nezaťažujeme pedagógov pojmami, ktoré nebudú používať, aj keď nás samých možno fascinujú. Všetko, čo je v metodike, sa vzťahuje na danú tému.
Didaktika je základom
Učebné bloky sme sa snažili zostaviť didakticky rôznorodým spôsobom. Máme šancu ponúknuť pedagógom nielen vedomosti o umelej inteligencii, ale aj spôsoby, ako viesť zaujímavé hodiny.
Rodová korektnosť
Pre jednoduchosť vyjadrovania sa vo všetkých materiáloch používa mužský rod (napr. žiak alebo učiteľ). V srdci však máme všetky rody bez rozdielu.
Čo nazývame žiakmi
V metodikách je možné oslovovať žiakov ako deti. Ak je však metodika určená aj pre stredné školy, uvádzame žiakov.